V tejto zbierke krátkych textov opisuje Borges - so zmyslom pre detail, odbočovanie a písanie pod čiaru, jemu vlastným - hanebné skutky, ktoré páchali nie slávni, ale neznámi ľudia. Príbehy sa odohrávajú v rôznych častiach sveta, v rôznych dobách. Od príbehu pirátky starovekej Číny, či príbehu nezdvorilého majstra obradov v Japonsku až po austrálskeho podvodníka pretvarujúceho sa za kohosi iného, až po otrokára ťažiaceho z túžby otrokov po slobode.

Borges bravúrne opísal rôzne formy hanebnosti a podlosti. V každej z nich sa dá nájsť podobnosť so súčasnosťou. Napríklad v príbehu o newyorskom gangstrovi z konca devätnásteho storočia Monk Easmantovi.

Za každého odklizeného výtržníka si vyryl nožem na svém nelítostném obušku jednu čárku. Jednou v noci upoutala jeho pozornost jakási lesklá plešatá hlava, sklánějící se nad sklenicí piva; doklepnul ji jediným mocným úderem. “Chyběla mi jedna čárka do padesátky,” holedbal se později…
…Místní politici, v jejichž službách Monk Eastman působil, vždycky halasně popírali, že by nějaé gangy existovaly, anebo tvrdili, že to jsou pouze zájmové spolky.…

Nepripomína vám to výhovorky z riadkov, včerajších či zajtrajších novín? Ale nielen takéto nechutnosti opisuje majster Borges. Rozpitval a zošil aj slávny príbeh 47 samurajov, ktorí pomstili svojho kapitána, keď bol neprávom odsúdený na smrť za ješitnosť a roztopaš nezdvorilého majstra obradov. Za túto pomstu im bola poskytnutá výsada samovraždy. Tak aj spravili. Na záver príbehu autor píše:

A to je konec příběhu o sedmačtyřiceti věrných mužích, nikoli však konec jeho pokračování, neboť my, kteří patrně věrní nejsme, ale zato neztrácíme naději, že se takovými jednou staneme, budeme dál tyto muže uctívat alespoň slovy.