jablko

Keď nad mínovým poľom prší

Keď v polovici mája potemnela nad severným Srbskom obloha, znelo Balkánom známe príslovie: Jeden problém nikdy neprichádza sám. Dážď, ktorý sa z nej spustil, vohnal v priebehu troch dní do korýt riek objem trojmesačných zrážok. Časť krajiny sa spolu so susedmi z Chorvátska a Bosny a Hercegoviny začala deň po dni topiť pod vodou. V čase kulminácie dosahovalo zaplavené územie veľkosť Slovinska. Na strechách domov na armádne helikoptéry mávali tisíce rodín. Viac ako štyridsať ľudí sa už zachrániť nestihlo.

Text: Stanislava Harkotová. Fotografie: Michal Burza.

Povodeň prišla ako zlodej v noci, napísal o tisícročnej vode bosniansky spisovateľ Andrej Nikolaidis. Spánok ukradla viac ako miliónu ľudí. „Situácia bola zlá, desivá. My, ľudia, si stále akosi neuvedomujeme, že celý náš život môže zmeniť jediná sekunda," spomína na chvíle, keď sa nad Bosnou rozpršalo, Elma Sućeska-Durakovic.

Len v jej krajine prišlo natrvalo o domy 80-tisíc ľudí. V obci Topčič Polje podmyté svahy prerušili hlavný ťah železnice zo severu na juh. Dva domy v dedine zmizli úplne z povrchu zemského. Voda stále stojí v meste Šamac. Povodňovú vlnu doň vohnali dve rieky a pretrhnutá hrádza. „Pod vodou boli celé budovy, bolo vidieť len strechy. Nábytok bol preč. Teraz je pred ľuďmi veľké množstvo práce. Pozornosť sa sústreďuje najmä na to, aby sa zabránilo šíreniu nákaz,“ tvrdí Elma.

Z jej slov cítiť smútok. Krajina sa posledných dvadsať rokov spamätávala z vojny. Ako plynul čas, jej zničenú panorámu postupne zapĺňali novostavby. „Tá trauma je stále prítomná. Ľudia sa však nakoniec dali dokopy, prišla i nádej, že raz bude lepšie. A teraz tie záplavy. Najhoršie sú míny.“

„Pohli nimi zosuvy pôdy,“ vysvetľuje Edita Bednárová z Človeka v ohrození, ktorá krajinu nedávno navštívila v rámci monitorovacej cesty platformy RISC. „Keď sa zosúva pôda, zosúva sa aj mínové pole. Je potom náročné ho nanovo mapovať. Ľudia už boli zvyknutí nevstupovať do týchto oblastí, ale teraz to bude komplikovanejšie. Myslím, že mína už medzičasom niekoho zranila.“

Nie sú to len míny, ktoré krajine pripomínajú kus tragickej histórie. Pri meste Maglaj voda vyplavila pozostatky niekoľkých desiatok tiel. Podľa expertov ide pravdepodobne o masový hrob zo začiatku 90. rokov, kedy v regióne operovali popravčie čaty. Napriek tomu, že Elma hovorí o traume, hovorí aj o novoobjavenej solidarite. “Bez ohľadu na to, akého sú ľudia vierovyznania alebo národnosti, sú spojení. Tak, ako je ťažké zabudnúť na vojnu a všetko, čo sa stalo, verím, že nezabudnú ani na to, ako jeden druhému pomáhali, ako spolupracovali.“

Edita spomína, ako im miestni ľudia hovorili o pomoci dobrovoľníkov z Chorvátska. „Bolo im jedno, či pomáhajú Srbom alebo Bosniakom. Národnosť nikto neriešil. Stala sa katastrofa, bolo treba každú ruku, ktorá by pomohla. Robili sa spontánne zbierky. Aj distribúcie prebiehali pokojne. Ľudia sa z toho najhoršieho otriasli, zdá sa, že všetko je pod kontrolou,“ tvrdí.

Lenže ako poznamenal chorvátsky filozof Srećko Horvat, s vodou neprišla len jar solidarity, ale aj zima zúfalstva. Voda ustúpila, no nepriniesla len katastrofu prírodnú, ale zvýšila riziko tej sociálnej. I preto tamojší politici čelia kritike. Tí síce volajú po pomoci zvonku, no od vlastných sa dočkali pripomienky, že od 90. rokov znížili investície do údržby hrádzí. Z pôvodného plánu 34-stupňovej kaskády na Dunaji a Sáve dnes stojí len päť priehrad.

Dnes sa rodiny na Balkáne primárne - pokiaľ ide o pomoc s odstraňovaním škôd a čistením zaplavených domov a záhrad - utiekajú k príbuzným, priateľom, ale aj k diaspóre žijúcej v zahraničí. Najväčšie bremeno podľa Edity však leží na samosprávach. Tie sa budú musieť popasovať s celkovým odstraňovaním materiálnych škôd a budovaním infraštruktúry. „Bude to ešte dlhá a finančne náročná cesta,“ tvrdí.

Svojou troškou pomáhajú aj Slováci. Verejná zbierka, ktorú zriadil napríklad Človek v ohrození, doposiaľ hlásila sumu okolo 2 500 eur. V pondelok sa na podporu Balkánu koná koncert. „V mene Bosny a Hercegoviny som vďačná za každú ľudskú bytosť, ktorá prispela,“ dodáva Elma.