19.7.

Chlapík, ktorý naučil hrať P. J. Harvey na gitaru

John Parish predstavil na Pohode svoj najnovší album Screenplay, ktorý je zostavený z filmovej hudby. John je známy najmä ako dlhoročný spoluhráč a producent P. J. Harvey. Produkoval tiež albumy Eels, Tracy Chapman, Giant Sand a mnohých iných. A práve o produkovaní hudby sme sa s ním rozprávali. A trochu aj o športe.

• Aká bola cesta a ako sa vám tu páči?

  Začala skoro, ale inak fajn. Prišiel som dnes ráno z Anglicka. Festival vyzerá úžasne, je tu dobrá atmosféra. Na Slovensku som nikdy predtým nebol, takže všetko je pre mňa nové.

• A ako bude vyzerať váš dnešný večer na festivale? Bude váš koncert zložený zo skladieb k filmom, alebo aj inej vašej tvorby?

  Väčšina skladieb je z albumu, ktorý sa volá Screenplay a je kolekciou hudby vytvorenej pre štyri-päť rôznych filmov. Budeme hrať aj piesne, ktoré som pre filmy napísal a vydal predtým. Približne pre polovicu zo skladieb máme aj obraz. Takže počas nášho koncertu budete počuť hudbu k filmu, na ktorý sa budete pozerať, ale nie rovnako, ako zaznie vo filme. Požiadal som zopár priateľov, filmárov, nech obrazy postrihajú tak, aby ladili s hudbou, ktorú hráme. Bežne by to bolo opačne – hudbu by som strihal ja a snažil by som sa o to, aby sa do filmu zmestila. Niektoré skladby sa v jednej scéne mihnú iba na 30 sekúnd, hoci by som chcel, aby tam boli dlhšie, ale obrazy nepustia. Na koncerte je hudba na prvom mieste, obrazy ju len podporujú.

• Kto tvorí vašu kapelu?

  Je nás päť spolu so mnou. Jean-Marc Butty hrá na bicie a občas na klávesy. Potom je tu Marta Collica, jej nátrojom sú klávesy a občas spieva. Giorgia Poli hrá na basu a tiež spieva. Jeremy Hogg je gitarista.

• Je o vás známe, že ste multiinštrumentalistom, preto ma zaujíma, s ktorým nástrojom sa cítite najprirodzenejšie. Študovali ste klasickú hru na klavíri. Je to teda klavír?

  Áno, takéto hodiny som absolvoval, ale je vtipné, že práve klavír je nástroj s ktorým sa cítim najmenej pohodlne. Lepšie je to keď hrám na bicie či gitaru. Netvrdím však, že klávesy rád nemám. Baví ma hrať na klavíri, pretože sa mi páčia zvuky, ktoré ten nástroj dokáže vytvoriť. Nie som však veľmi zručný v ich získavaní, zopár zaujímavých tónov a polôh dokážem nájsť, ale nie je to nástroj, ktorý by bol pre mňa prirodzený. Mám skutočne veľmi rád bicie, vlastne najradšej.

• A čo gitara?

  Ach, pravdaže, gitara. Tú som do ruky vzal pomerne neskoro, keď som mal 17 a chcel som začať skladať hudbu. Predtým som bol len bubeníkom v kapele, možno preto dodnes milujem bicie. Majú v sebe niečo fyzické a surové. Keď hráte na bicích, nemáte čas rozmýšľať nad tým, čo vlastne robíte. Je to veľmi intuitívny proces. Škoda len, že je tento nástroj dosť obmedzujúci, ak na ňom máte zložiť skladbu. Gitara je pre mňa krásnou kombináciou melódie a rytmu a písanie hudby s ňou považujem za prirodzenú vec. Napriek tomu občas tvorím aj s klavírom, pre jeho jedinečný rozsah.

• Na gitaru som sa pýtal preto, lebo P. J. Harvey kdesi povedala, že vy ste jej ukázali, ako sa má na nej správne hrať.

  Mám pocit, že myslela celkom doslovne na začiatok našej spolupráce. Vtedy som ju naučil hrať moju skladbu. Spôsob mojej hry na jej vlastnú dosť vplýval na počiatku jej gitarového obdobia. A ona tiež hrá univerzálne a veľmi rytmicky. Rovnako používa gitaru ako nástroj pre tvorbu hudby. Preto je pre mňa veľmi jednoduché hrať jej pesničky, rovnako ako je pre ňu jednoduché hrať moje. Je to veľmi výhodná zhoda.

• Vy stojíte aj za produkciou mnohých slávnych albumov a umelcov. Je jednoduchšie tvoriť vlastnú hudbu, alebo je ľahšie stáť za hudbou niekoho iného?

  Je omnoho ťažšie realizovať vlastnú tvorbu a ja si myslím, že by takto odpovedal každý. Keď pracujem s inými umelcami, je jednoduchšie byť objektívny smerom k celému procesu. Udržiavať si odstup, súdiť a robiť rozhodnutia je vždy veľmi ťažké, keď človek pracuje sám na vlastnom projekte. Samozrejme, sú tu iní ľudia, ktorí mi pomáhajú, aj keď tvorím vlastné veci, najmä keď ide o filmovú hudbu – vtedy je v procese zainteresovaný aj režisér, ktorý má svoju vlastnú špecifickú predstavu a ja by som ju mal naplniť. Niekedy sa v jadre tvorby obrátim na priateľov a spolieham sa na názory iných umelcov. Občas je ťažké prijať ich odpoveď a posúdiť svoj vlastný pohľad na vec od počiatku znova. Rovnakú pomoc od ľudí potrebujem aj keď sa moje meno v projekte objaví iba pod produkciou. Nič nie je iba o jednej osobe, situácií, keď jeden stačí, je to málo.

• Vyprofiloval sa vám časom, na základe vašich skúseností, nejaký súbor najdôležitejších vlastností, ktorý producent pre svoju činnosť potrebuje?

  Povedal by som, že je najdôležitejšie vytvoriť vzťah založený na dôvere medzi autorom a producentom hneď na začiatku. Ak umelec dôveruje producentovi, tak ich spolupráca bude fungovať. Ak tento základ chýba, asi sa to celé zrúti. Ale vytvoriť dôveryhodné prostredie nie je schopnosť ani vlastnosť, je to niečo, čo v sebe človek musí časom nachádzať a rozvíjať. Samozrejme, čím viac albumov nahráš, tým ťa budú ľudia väčšmi uznávať. Umelci potom prichádzajú s istou vopred stanovenou úrovňou dôvery, ktorá väzí v skúsenostiach producenta. Vtedy je najťažšie vybrať správneho autora a povedať áno správnemu projektu. Pre mnohých producentov je ťažké nevyberať si umelcov podľa toho, čo je práve v móde a koho sa im okolie usiluje nahovoriť. Je naozaj dôležité naučiť sa byť opatrný pri výbere správneho projektu. Všetko ostatné, aj tá dôvera, sa bude odvíjať od tohto prvého rozhodnutia.

• Ako si vyberáte projekty vy?

  Výhradne inštinktívne. Niečo si vypočujem, s umelcom sa stretnem, najlepšie osobne a skúsim si predstaviť, ako si budeme rozumieť. Vtedy už viem, či bude vzťah fungovať. Samozrejme, nikdy neviem naisto, ako spolupráca dopadne, ale podľa rozhovoru viem zistiť, či jej vôbec dať šancu. Výsledok našej práce je vtedy ešte neznámy, ale znaky dobrej a produktívnej práce v štúdiu dokážem vypozorovať ihneď.

• Je zvláštne sledovať, ako sa vami produkované albumy rôznia. Produkovali ste Tracy Chapman, Eels, P.J. Harvey a iných úplne rozdielnych umelcov. Niektorí hrajú gitarovky, iní skôr klavír, niektorí sólovo, iní v kapelách.

  Nuž, je to aj tým, ako sa u mňa proces produkcie začína. Keď zahájim spoluprácu s dobrým umelcom, nie je vždy automaticky jasné, ako bude hudba vyzerať. A myslím si, že by bola škoda, keby to bolo inak. Rovnaké je vždy len úsilie priniesť niečo nové. S umelcami ako P.J. Harvey je toto úsilie napríklad masívne podnecované tým, že ona priam potrebuje prísť s veľmi sviežou myšlienkou a predstavou o tom, ako chce, aby jej hudba znela. Jednoducho nechce znieť tak, ako ju už niekedy predtým ľudia počuli. V každej tvorbe je prítomná túžba posunúť sa vpred a je skvelé tento cieľ sledovať na pokračujúcich vzťahoch s umelcami. Také udržiavam napríklad s Polly či s Giant Sand. Ako producent by ste mali takéto vzťahy chcieť budovať a vyhľadávať ich, ja v tom nachádzam naplnenie. Polly som sledoval dlho a zmenila sa radikálne, jej zjav je omnoho jemnejší ako na začiatku. Na umelcoch mám rád, keď rovnakú skladbu nezahrajú dvakrát tak isto. Tú rozmanitosť potom prinášajú aj do štúdia. Pri nahrávaní je potom moja úloha zachytiť esenciu a spojiť farbitosť ich hudby v jeden celok. Vyberám to najlepšie z každého prejavu, aby som vyzdvihol to, čo je na autorovi špeciálne a čo je najlepšie na jednom konkrétnom vystúpení.

• A aký máte pocit z vlastných koncertov, stále si ich užívate?

  Áno, naozaj si užívam hrať na živo. Cestovanie okolo toho môže byť únavné, nemám rád ani keď som ďaleko od rodiny. Ale to všetko je potrebná obeta človeka, ktorý rád koncertuje. Neprestalo ma to baviť, pretože hranie naživo ma núti udržiavať kontakt v publikom, s ľuďmi, ktorí majú moju hudbu radi. To je úžasné a taký pocit nahrávky nikdy nebudú schopné tlmočiť. Hrať vlastné piesne podľa rôznych scenárov je výzva a zároveň skvelý pocit.

• Čo plánujete vytvoriť, alebo produkovať, najbližšie?

  Veľmi dúfam, že sa mi podarí dokončiť svoj nový album do konca roka. Je už skoro napísaný, možno budem musieť dorobiť jednu-dve skladby. Koncom roka sa plánujeme zatvoriť v štúdiu a všetko to nahrať.

• Na hlavnom pódiu práve počas nášho rozhovoru ukazujú Stanley cup. Aký je váš vzťah k športu?

  Často pozerám futbal, je to šport, ktorý mám ozaj rád. Občas si zapnem tenis. Keď som bol dieťa, bol som futbalom posadnutý. Teraz som skôr taký bežný pozorovateľ, ktorý sa každý štvrtý rok prebudí, keď sú majstrovstvá sveta.

• Veľa sme spomínali P.J. Harvey. Myslíte si, že bude niekedy hrať aj na Slovensku?

  Ale áno, dúfam v to. Plánujeme nahrať nový album začiatkom budúceho roku. Keďže viem, ako dlho takýto proces trvá, bude to určite ďalší rok, kým vyjde hotový produkt našej práce. Takže približne v roku 2016 očakávam turné a predpokladám, že sa celkom určite zastaví aj tu.

• Ďakujem.

13.7.

Ekumenická bohoslužba a oslava narodenín

Anton Srholec, Anna Plocková a Daniel Pastirčák porozprávali podobenstvo o synoch. Marián Varga zahral Ľaliu poľnú a Anton Srholec oslávil osemdesiatepiate narodeniny.

13.7.

Prečo nebol Etgar Keret na Pohode?

13.7.

Seasick Steve a fajront

Najviac sa nám na Pohode páčil Seasick Steve a tak sme natočili čosi z jeho koncertu. A potom sa nám páčili ľudia, tak sme ich natočili tiež. Nech sa páči.

13.7.

Mišo Kaščák na konci Pohody

Michal Kaščák dve hodiny pred koncom festivalu porozprával o tom čo sa mu najviac páčilo a ako celý festival dopadol.

12.7.

Manon Meurt

Pesničky ktoré sme použili vo videách o Pohode nahrala česká kapela Manon Meurt. Včera odhorali na Pohode koncert.

10.7.

Pohodu otvorila Ukrajinská filharmónia Obrázkami z výstavy

Otváracím koncertom Pohody boli Obrázky z výstavy od Modesta Musorgského v podaní symfonického orchestra Ukrajinskej národnej filharmónie. Bolo to silné.

10.7.

Pohoda začala

Na Pohodu prišli prví návštevníci a zručne sa ubytovali. Začali tri dni radosti.

8.7.

Ako sa staval stan pre deti

Ako sa staval druhý najväčší stan na Pohode, ten pre deti. Postavili ho siedmi chlapci a jedno dievča. Boli sme celý čas pri tom, bolo sa na čo pozerať. Pozrite sa aj vy.

7.7.

V nedeľu sa stavalo hlavné pódium a stany

S Martinom Andrášom z Pohody sme s rozprávali o stavbe hlavného pódia a stanov, ktoré sa začali dvíhať v nedeľu ráno.

7.7.

Ako bude vyzerať Pohoda?

Mišo Kaščák nám povedal ako ako bude vyzeať areál Pohody tento rok.

27.6.

Na čo z programu sa najviac tešia organizátori Pohody?

26.6.

Pýtali sme sa organizátorov, aké je to robiť Pohodu

Michal Kačšák, Ľubica Ščambalová, Veronika Gulášová, Ľubica Gombalová a Mário Gešvantner robia Pohodu radi a pekne o tom hovoria.