jablko

Spoločné dni Mantákov, Cigánov, Maďarov a Slovákov

Už dvesto rokov sa pri prameni a Kaplnke Panny Márie Snežnej nad Uhornou stretávajú veriaci z Gemera, Abova a Spiša. Na okolitých lúkach trávia spolu noc Mantáci, Cigáni, Slováci a Maďari.

"S vašimi nohami tam budete raz dva," povedal mi pán schádzajúc s barlami od kaplnky Panny Márie Snežnej. Bol sobotný večer a od kaplnky sa ozýval spev a naftový generátor. Kúsok pod prameňom som stretával starších ľudí schádzajúcich dole ešte pred zotmením. Iní nad kaplnkou stavali stany a chystali sa na noc. Obchodníci pod lesom rozkladali stánky so sladkosťami a hračkami z Číny. Hľadal som si miesto na nocľah. Cigán, ukrývajúc sa pred lesnou strážou v remízke pri kaplnke Panny Márie Snežnej, priložil drevo pod vriacu vodu s otázkou: "Dáte si kávu?" Spomenul som si, že som si dohodol ubytovanie v penzióne v Smolníku, ale zapáčilo sa mi tu. Rozhodol som sa zostať. Aj tak by som musel ráno skôr vstávať. Majitelia penziónu mali podmienku, aby som ráno odišiel o šiestej. Na siedmu mali ísť spievať na nemeckú omšu. Práve sem, nad Uhornú. Bolo po večeradle a stmievalo sa. "Kedysi sem chodievalo viacej ľudí, aj minulý rok ich tu bolo oveľa viac, neviem prečo," hovoril Karol podávajúc kávu svojej žene. Boli tam so synom. Chodievajú sem každý rok. Zo Smolníka to majú kúsok. Karolova sestra Katarína má tri deti, muža nemá. Všetci sa tam chystali spať. Nemali stan ani auto, len deky. Noc mala byť teplá. Krátko pred polnocou začal krížová cesta a po nej polnočná omša. Počas omše začali na lúkach okolo horieť malé zakázané ohne. Tí, ktorí neprebdeli noc v modlitbách, sa prikryli, čím sa dalo.

Púť v Uhornej mala tento rok dve okrúhle výročia. Jedno bolo historické. Pôvodná drevená kaplnka bola posvätená 31. mája 1813. Šindle a drevo na stavbu venovala, ako to v tých dobách bývalo, vdova po zosnulom grófovi Štefanovi Andrassym. Kaplnka stála nad prameňom viac ako sto rokov. Zmenil to až kňaz Štefan Herko, ktorý sa ako bohoslovec liečil z tuberkulózy v neďalekých kúpeľoch Štós. Zo svojich dlhých prechádzok gemerskými lesmi si najviac obľúbil miesto okolo prameňa. Z vďaky za svoje uzdravenie začal v roku 1937 na mieste pôvodnej kaplnky budovať nový kostol. Postavili ho z milodarov veriacich okolitých farností. Posviacka kostola sa konala 10. augusta 1941. Druhé výročie bolo smutné. Pred desiatimi rokmi tu pri havárii autobusu zahynulo 13 ľudí. Obeťami boli ľudia z neďalekých obcí a z Medzeva.

Nadránom ma zobudilo praskanie ohňa a cigánsky šepot. Bolo krátko pred šiestou. Nad Smolníkom bledlo nebo. Od zimy som už nemohol spať. Prisadol som si k Cigánom pri ohni. Prikladali sme a mlčali. Dali variť vodu na kávu. Spravili mi ju do pohára od majonézy. Deti spali zabalené v dekách na lúke. Prichádzali ďalší stánkari. Chceli stihnúť nachystať svoje sladkosti, hračky a sviece skôr, než prídu prví ranní pútnici.

Prvá omša o siedmej bola nemecká. Autobus z Medzeva však mal prísť až po pol ôsmej.,, Nie všetci to stihnú,“ sťažujú sa na organizáciu Mantáci zo Smolníka, ktorí prísť stihli. Mantáci, tak sa hovorí Nemcom žijúcim na južnom Spiši od 13. storočia, tvorili historicky najstaršie súvislé nemecké osídlenie na Slovensku. Podieľali sa významne na hospodárskom, spoločenskom a kultúrnom živote v spišských mestečkách. Osídľovanie dolného Spiša nemeckými kolonistami sa nazýva aj banskou kolonizáciou. Počas nej vznikla sieť banských osídlení s centrom v Gelnici. Pôvodní obyvatelia miest Smolník, Medzev a Gelnica ako aj okolitých obcí Švedlár, Mníšek nad Hnilcom a Smolnícka Huta sa živili baníctvom, kováčstvom, spracovaním dreva a pálením uhlia.

V súčasnosti je v oblasti vysoká nezamestnanosť , najviac ľudí je zamestnaných v okolitých lesoch. Aj národnostná štruktúra sa zmenila. Prví zmizli z južného Spiša Židia. Po roku 1945 bolo zo Slovenska vysťahovaných cez 80 % karpatských Nemcov. Nemilá skúsenosť pre spoluobčanov, ktorých predkovia sem prišli pred 600 rokmi. Aj napriek tomuto vysťahovaniu, ostali mestá Medzev a Smolník trojjazyčnými slovensko-nemecko-maďarskými. V obciach Hačava a Uhroná žili komunity Rusínov. Rómovia prichádzali na pozvanie miestnych hámorníkov ako muzikanti. A národnostná štruktúra sa mení aj v súčasnosti. Mladí Mantáci odchádzajú z tohto kraja, kde nie je práca, do väčších miest alebo zahraničia. Tabakovú fabriku v Smolníku zavreli pred dvoma rokmi. Domy v Smolníku a Uhornej skupujú Košičania ako víkendové chalupy. Už mnoho rokov prevládajú v Smolníku Slováci. Omšu po nemecky už slúžia len v Medzeve. V Smolníku, Gelnici a v Mníšku nad Hnilcom bývajú omše len slovenské. Aj pre to bolo nedeľné ráno s nemeckou omšou, na ktorej bola hŕstka Mantákov, prekvapivé a zároveň čarovné.

Slnko už rozohrialo lúky a začali prichádzať prvé autá z Rožňavy. Ďalšia omša mala byť maďarská. Niektorí veriaci z nemeckej omše ostali aj na maďarskú. Stánky sú nachystané. Prví peší pútnici sa osviežujú pri prameni v očakávaní horúceho dňa, ktorý sa práve začal. Cigáni spolu s Gádžami raňajkujú v tráve. Chlapci hrajú futbal. Zídu sa tu ľudia, ktorí sa stretávajú len na púti. Cigáni z Mniška nad Hnilcom s Cigánmi z Nálepkova. Mantáci z Medzeva s Mantákmi zo Štósu. Maďari z Krásnej Hôrky so Slovákmi zo Smolníka. Miešajú sa tu štyri rôzne reči a štyri rôzne kultúry. Staré dámy v krojoch s mladými ľuďmi v sviatočných rifliach, vážení páni s igeligkami v rukách s deťmi v bielych košeliach. Stánkari v šušťákoch s mladými pútnikmi v turistickej obuvi s batohmi na chrbtoch.

Ešte skôr než prišli davy iných pútnikov a štátna delegácia, bolo jasné, že púť ku Kaplnke nad Uhornou je vzácnou chvíľou. Len tam sa dá zažiť pocit rozmanitosti. Aký musel byť kedysi život v mestách a dedinách na Slovensku čarovný. Ako to asi vyzeralo v Bratislave alebo Košiciach pred sto rokmi. Ako sme si Slováci, Maďari, Memci, Židia, Rusíni aj Cigáni rozumeli. Tak ako pri Kaplnke Panny Márie Snežnej v nedeľu ráno.

Tento článok ste mohli čítať, lebo sa venujeme témam, ktoré považujeme za dôležité, témam, ktoré máme radi.
Pomôžte nám pokračovať v tom.

Podporte nás


Späť na tému Menšiny